Kde berie ten šarm, ktorý zmagnetizuje babičku z Dolnej Hornej, nafúkaného bratislavského podnikateľa a bifľošku z Lehníc? Zadaný, vážené. V lete priviedol k oltáru na Bojnickom zámku krásnu Ingrid a trochu posmešne vtedy poznamenal, že keby roztrúbili do médií „príďte sa pozrieť berieme sa“, neprišlo by viac ľudí. Nuž čo, ťažko sa nám lúčilo s mládeneckým životom reprezentačného fešáka.

Miro preslávil Jacovce v 94-om. Je to taká malá dedina pri Topoľčanoch. Keď sa vrátil z nórskej olympiády, jeho meno už skloňovali všetky domácnosti. Okolo domu jeho rodičov sa obšmietali študentky aj novinári. Mladík odštartoval hviezdnu kariéru v Dukle Trenčín a čo je zač ukázal Slovači a svetu na lillehammerskej olympiáde. Súkal jeden za druhým. Stal sa kráľom strelcov a aj vtedajší kapitán Peter Šťastný si v duchu povedal: hľa, hviezda. Odvtedy vždy keď môže nosí na drese osemnástku (slovenská reprezentácia) prinajhoršom prehodí číslice (Buffalo Sabres).

Veľká mašinéria NHL si práve na takýchto kúskoch pochutnáva najviac a mladého Šatana pažravo zhltla. Šarkymu chvíľu trvalo kým zapadne. Trápil sa v Edmontone, mučili ho depky na striedačke, preklínal trénera. Jednoducho, nebolo to ono. Potom sa presťahoval do Buffala a vyšlo slnko. Vyrovnal sa, nabral sebavedomie, pevná vôľa začala splácať dlhy a prevzal rolu lídra tímu. Minulý rok sa NHL zastavila a on mohol rozdávať radosť svojim krajanom. Pritiahol do Slovanu rekordné množstvo divákov. Na semifinálové a finálové divadlo len tak starý zimák nezabudne. Bola to paráda.

Po niekoľkých rokoch sa mu v Buffale ťažko predával dom. To je údel profesionálneho hokejistu. Miro nastúpil do tímu New York Islanders. Darí sa mu vyhýbať chaosu veľkého jablka, pretože Islanders sú predsa len trošičku na kraji mesta.

Majster sveta si z pamätného roku 2002 zafixoval nielen celonárodný ošiaľ, grandiózny prílet, sprchu v šampanskom, príhovor v parlamente, ale hlavne cestu autobusom. Lemovali ju stovky šťastných Slovákov a jeden dedko. Vraj sa ledva držal, ale tvár mal prešťastnú. S vypätím všetkých síl zdvihol palicu a zamával im.

„Tichý zabijak“ hrá múdry hokej. Keď chlapi pred telkou pridusene kričia a zvierajú umelohmotný pohár s pivom, on si vychutná stotiny, hru s pukom, zabudne že ide o život a s prehľadom zavesí. Kedysi dávno sa ho pýtali čo v živote chce. On povedal - vnútorné uspokojenie. Dve jednoduché slová a v nich pravda tisícročia. Na jeho opis si požičiam výrok z rozprávky. Smrdí človečinou.

Asi preto ho všetci žerieme.