Alfredo James Pacino sa narodil v rodine talianskych imigrantov 25. apríla 1940 vo Východnom Harleme v New Yorku. Jeho otec Salvator, poisťovací agent, sa s matkou rozišiel, keď mal Al dva roky. Náhly rozchod matku prinútil, aby sa so synom presťahovala k rodičom do nie príliš lákavého prostredia Bronxu.

Už na škole sa Al ukázal ako dobrý herec. Vymyslel si vlastnú minulosť, o ktorej každému rozprával, a tak si o ňom spolužiaci mysleli, že bol vychovávaný v Texase. Učitelia tento herecký talent spozorovali a začali ho obsadzovať v školských hrách, a tiež ho žiadali, aby predčítaval z Biblie.

Alovi sa herectvo páčilo, no nikdy neuvažoval o profesionálnej kariére herca. Avšak v 14-tich rokoch, po návšteve divadla v Južnom Bronxe, sa predsa len rozhodol zapísať na High School of the Performing Arts.

Aby si Al mohol zaplatiť ďalšie štúdia, musel pracovať na najrôznejších miestach. Bol uvádzačom v kine, poštový doručovateľ či strážnik. Popri práci sa naďalej venoval divadlu, navštevoval herecké kurzy, neskôr sa stal členom Herbert Berghof Studio a v roku 1966 prestížneho Actor’s Studio.

Začiatky boli síce tvrdé, no netrvalo dlho a divadlá Ala objavili. Režiséri ho začali obsadzovať vo svojich hrách v New Yorku či Bostone. Pacino najskôr debutoval mimo Broadway, no na slávnej ulici zažiaril onedlho, v roku 1969.

Čo sa týka kariéry na striebornom plátne, tá sa rozbehla rovnako rýchlo, aj keď trochu neskôr. Po niekoľkých filmových rolách ho spropagovalo hranie v depresívnom filme Panic In Needle Park. Vďaka povahe a talianskemu pôvodu ho uprednostnili pred Warrenom Beattym či Jackom Nicholsonom pre rolu vo filme Francisa Forda Coppolu – The Godfather (Krstný otec). Mafiánska sága, natočená podľa románu Maria Puza, sa okamžite dostala do zlatého fondu svetovej kinematografie, svojich fanúšikov má po celom svete, a tí neobdivujú iba príbeh, ale aj výkon hercov, produkciu, zvuk, kameru, strih... Netreba sa diviť, že film patrí do TOP 10 v rebríčkoch najlepších filmov všetkých čias.

Rola Michaela Corleoneho, syna mafiánskeho bossa Dona Corleona (ktorého bravúrne zahral Marlon Brando) priniesla Pacinovi slávu, obdiv a nomináciu na Oscara, ktorá nebola posledná. Po Krstnom otcovi nasledovalo obdobie pravidelných nominácií, ktoré narušil iba film Scarecrowz roku 1973. Nominácie prišli za filmy Serpico, Krstný otec 2 a Dog Day Afternoon, kde si Al zahral nešikovného bisexuálneho vykrádača bánk, ktorý chcel peniazmi z krádeže zaplatiť svojmu partnerovi operáciu zmeny pohlavia.

Aj napriek filmovým úspechom a rešpektu hollywoodskych producentov, sa Pacino rozhodol vrátiť na javisko, ktoré miloval. Aj keď natočil pár filmov, nasledujúce 15-ročné obdobie bolo poznamenané prevažne divadelnými rolami.

Po opätovnom návrate k filmu si Pacino vyberal iba silné a kontroverzné roly. Jednou z nich bola aj úloha policajta vo filme Justice For All, za ktorú bol znovu nominovaný na Oscara. Avšak šťastena je vratká a nasledujúci film Revolution skončil ako prepadák. Film bol vraj príliš dlhý na takú nudnú zápletku, akú obsahoval, nehovoriac o Pacinovom newyorskom akcente, ktorý vo filme vyznieval bizarne. Tento film je každým Pacinovým fanúšikom považovaný za jeho najhorší.

Po takýchto ohlasoch sa Al utiahol z plátna, ďalší film natočil až v roku 1989. Úloha vo filme Dick Tracy, v ktorom hral po boku Madonny a Warrena Beattyho, mu znovu priniesla nomináciu na Oscara, no sošku nezískal. To sa mu podarilo až po natočení Scent Of A Woman, remaku talianskeho filmu z roku 1975. V jeho biografii nesmieme zabudnúť ani na úžasné filmy Donnie Brasco či The Devil’s Advocate, v ktorých sa len potvrdil herecký talent Al Pacina.

Aj napriek mnohoročným úspechom, oceneniam a obdivu si herec vyslúžil svoju hviezdu na Chodníku slávy až v roku 1997. Nasledujúce obdobie bolo poznamenané rozchodom a bitkou o deti so svojou dlhoročnou priateľkou Beverly D’Angelo (Al Pacino nebol nikdy ženatý). Tento spor bol bulvárnymi médiami označený za najnechutnejšiu bitku celebrít.

Po roku 2000 Pacino natočil filmy ako Insomnia, Simeone, People I Know. Bizarne vyznelo prijatie úlohy vo filme Gigli, ktorému už spočiatku bol predpovedaný neúspech. Avšak veci sa zlepšili seriálom Angels In America. Za rolu židovského gaya umierajúceho na AIDS Pacino získal ceny Emmy a Zlatý Glóbus.

Menej známa je Pacinova režisérska a producentská oblasť pôsobenia. Z tejto oblasti treba spomenúť filmy Al Pacino – Richard III, filmovú úvahu o svojom živote a svojom prístupe k Shakespearovi, či film Chinese Coffee. Oba filmy sú filmovými kritikmi kladne oceňované.

K záveru, len tak na pobavenie, tu je zopár filmov, ktoré Al Pacino odmietol: Kramer vs. Kramer, Pretty Woman, či rola Han Solo v Star Wars. Skúste si ho v týchto filmoch predstaviť, a potom si skúste predstaviť, že by Michaela Coleoniho hral niekto iný. Je to nepredstaviteľné! Pacinovi rola v mafianskej trilógii natoľko sadla, že každý iný Pacinov film nech už je akokoľvek dobrý, ostáva v jej tieni. Našincom je síce neznáma divadelná strana Pacinovej kariéry, ale podľa toľkých ocenení, máme dôkaz, že či už na javisku či na plátne, je Al Pacino talentovaný herec. Veď aj výsledky ankety britskej televíznej stanice Channel 4 z roku 2003 hovoria, že Al Pacino je najlepší herec všetkých čias, nasledovaný Robertom De Nirom, Tomom Hanksom a Kevinom Spaceym.